Rezistor alebo odpor je lineárny elektronický prvok, ktorého prevažujúca vlastnosť je jeho elektrický odpor. Vyskytuje sa buď ako súčasť integrovaného obvodu, alebo ako samostatná elektronická súčiastka. Jeho funkcia je obmedzenie pretekajúceho prúdu v obvode a na zníženie napätia (pri záťaži). Keďže energia sa nedá vyrobiť, iba premeniť, v rezistore sa mení prebytočná elektrická energia na tepelnú energiu.
Rozdelenie rezistorov
Podľa konštrukčného vyhotovenia sa rezistory delia na 2 základné skupiny:
- pevné
- nastaviteľné - zväčša potenciometre alebo trimre, ktoré jeden vývod odporovej dráhy buď vôbec nemajú
(dvojvývodové), alebo tretí vývod je prepojený s bežcom.
- s pevnými odbočkami
- potenciometre a trimre
- otočné
- lineárne
Z technologického hľadiska sa rozdeľujú na:
Menovitý odpor rezistora
Menovitý odpor je predpokladaný odpor súčiastky udávaný v ohmoch. Menovitý odpor je na súčiastke vyznačený kódom vytvoreným skupinou číslic a písmen alebo farebnými pásikmi.
Farebné označovanie rezistorov
Štvorpásikové (5-pásikové pri presných rezistoroch) farebné značenie je najbežnejší spôsob značenia hodnôt rezistorov. Pozostáva zo štyroch (piatich) farebných pásikov, nanesených po celom obvode rezistoru. Prvé dva (tri) pásiky určujú prvé dve (tri) číslice menovitej hodnoty, tretí (štvrtý) určuje násobiteľ a posledný štvrtý (piaty) toleranciu - maximálnu odchýľku od menovitej hodnoty.
Pevné vrstvové rezistory
Pevné vrstvové rezistory sa skladajú z keramického nosného telieska obyčajne tvaru valca. Na jeho povrchu je nanesená odporová vrstva. Táto vrstva je tvorená buď uhlíkom (uhlíkové) alebo oxidom kovov alebo zliatin (metalizované). Rezistory s odporom väčším ako 4kmajú dĺžku odporovej vrstvy zväčšenú vybrúsením drážky tvaru skrutkovice. Jej dĺžka dovoľuje pri výrobe nastaviť požadovaný odpor rezistora. Vývody rezistora tvoria pocínované drôty, ktoré sú v pozdĺžnom smere privarené na kovové čiapočky, nalisované na konce keramického telieska. Rezistory konštruované pre veľké výkony majú vývody v tvare priečne uložených spôn, vyrobených z kovového pocínovaného pásika. Povrch rezistorov sa chráni špeciálnymi lakmi alebo smaltami, prípadne zalisovaním do plastu.
Pevné drôtové rezistory
Drôtové rezistory sa vyrábajú navinutím odporového drôtu na nosné teliesko tvaru valca. Konce odporového drôtu sú privarené na vývody, ktoré majú podobnú konštrukciu ako vývody vrstvových rezistorov. Povrch drôtových rezistorov sa chráni vrstvou špeciálneho tmelu alebo smaltu, ktorý odoláva teplotám až niekoľko sto stupňov Celzia. Niektoré typy drôtových rezistorov pracujú pri teplotách povrchu až okolo 350 °C. Chladenie rezistorov sálaním je pri týchto teplotách veľmi účinné, takže ich rozmery môžu byť omnoho menšie ako rozmery vrstvových rezistorov konštruovaných pre rovnaké zaťaženie. Všetky bežné drôtové rezistory majú pomerne veľkú indukčnosť. Preto sú vhodné len na použitie v obvodoch s jednosmerným prúdom alebo striedavým prúdom s nízkou frekvenciou.
Menovitý odpor rezistora
Menovitý odpor rezistora je výrobcom prepokladaný odpor súčiastky v ohmoch. Menovité odpory rezistorov určuje ČSN 35 8010 v súhlase s medzinárodne normalizovanými radmi odporov súčiastok pre elektrotechniku. Najviac sa používajú rady E6, E12 a E24. Menovitý odpor je na súčiastke vyznačený kódom vytvoreným skupinou číslic a písmen, alebo farebnými písmenkami podľa zákonitostí, ktoré určuje ČSN 35 8014.
Tolerancia menovitého odporu rezistora
Podľa tolerancie menovitého odporu sú rezistory zaradené do skupín, ktoré sa označujú písmenami podľa ČSN 34 8014, alebo farebným kódom podľa ČSN 35 8013.
Menovité zaťaženie rezistorov
Menovité zaťaženie je výkon, ktorý sa môže ori určitých podmienkach daných normou oremeniť v rezistore na teplo, pričom teplota jeho povrchu nesmie prekročiť dovolenú veľkosť. Konkrétne teploty závisia od konštrukčného vyhotovenia rezistorov.
Prevádzkové zaťaženie rezistorov
Najväčšie dovolené prevádzkové zaťaženie rezistora je určené nevyššou teplotou povrchu súčiastky, pri ktorej ešte nenastávajú trvalé zmeny jej odporu ani podstatné skracovanie jej životnosti. Závisí od teploty prostredia, v ktorom rezistor pracuje, a od spôsobu odvádzania tepla z telieska.
Najväčšie dovolené napätie
Pre jednotlivé vyhotovenia rezistorov udáva výrobca najväčšie dovolené napätie merané medzi jeho vývodmi. Pri prekročení tohto napätia sa môže súčiastka poškodiť. Pre miniatúrne vrstvové rezistory je najväčšie dovolené napätie 100 V, premetalizované rezistory 0,25 W je toto napätie 250 V, pre metalizované rezistory 0,5W je toto napätie 350 V, pre metalizované rezistory 1W je toto napätie 500 V atď. pre drôtové rezistory je dovolené napätie podľa typu 500 až 1500 V. Toto dovolené napätie značne obmedzuje prevádzkové zaťaženie rezistorov s veľkými odpormi.
Tepelný súčiniteľ odporu rezistora
Tepelný súčiniteľ odporu rezistora dovoľuje určiť zmenu odporu rezistora zapríčinenú zmenou jeho teploty. Určuje najväčsiu pomernú zmenu odporu súčiastky zodpovedajúcu vzrastu teploty o 1 stupeň v rozsahu teplôt, pri ktorých je táto zmena vratná.
Šumové napätie
Vplyvom nerovnomerného pohybu elektrónov vnútri materiálu súčiastky, vznikajú medzi vývodmi rezistora malé, časovo nepravidelné zmeny potenciálu. Keby sme tieto zmeny zosilnili a priviedli ako signál do reproduktora alebo slúchadiel, počuli by sme charakteristický zvuk, ktorý nazývame šum elektrického obvodu. Príčinou šumu je šumové napätie, ktoré ma dve hlavné zložky. Tepelné šumové napätie a povrchové šumové napätie.
