Fotoelektrický jav - Elektronická učebnica

Fotoelektrický jav  je jav, keď dopadajúce žiarenie vhodnej vlnovej dĺžky pri dopade na kov alebo polovodič uvoľňuje z atómov látky elektróny, ktoré sa potom voľne pohybujú v látke alebo opustia látku. Fotoelektrický jav delíme na vonkajší a vnútorný.

Pri fotoefekte sa uvoľňujú elektróny, keď získajú dostatok energie na to, aby mohli prekonať sily, ktoré ich držia v látke. Tú časť energie, ktorá sa spotrebuje na uvoľnenie elektrónu z kovu označme Uo, zostávajúca energia sa premení na kinetickú energiu Uk=½mv² vyletujúceho elektrónu. Potom zo zákona zachovania energie platí

Fotoelektrický jav z elektrotechnologického hľadiska

Vonkajší fotoelektrický jav
   Spočíva v uvoľnovaní (emisii) elektrónov z povrchu polovodiča po pohltení fotónu s dostatočnou energiou. Časť tejto energie sa spotrebuje na uvolnenie elektrónov. Ak tento jav nastáva len v určitom rozsahu frekvencií, hovoríme o selektívnom fotoelekrickom jave. Na vonkajšom fotoelektrickom jave sa zakladá napríklad aj činosť fotoelektrických katód.

Vnútorný fotoelektrický jav
   Spočíva v pohltení energie svetelného žiarenia elektrónmi, následkom čoho sa zmení ich energia a môžu sa uvoľniť z valenčného do vodivostného pásma. Tým dochádza k zvýšeniu koncentrácie voľných nosičov náboja, a tým aj lt vodivosti polovodiča. Prírastok vodivosti spôsobený týmto javom sa nazýva fotoelektrická vodivosť a závisí od frekvencie a intenzity žiarenia a od teploty. Jav sa prejavuje len v určitej oblasti frekvencií svetelného žiarenia. Vnútorný fotoelektrický jav má veľký význam. Zakladá sa ňom činnosť fotorezistorov a iných optoelektronických senzorov.